BREZNO: Podľa My sme les plošná kalamitná ťažba v Čiernom Balogu problém s lykožrútom pravdepodobne prehĺbi

Občianska iniciatíva My sme les so znepokojením prijala vyhlásenia ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča a predstaviteľov Lesy SR o plánovanej kalamitnej ťažbe v objeme až milióna metrov kubických, čo je približne milión stromov.
BANSKÁ BYSTRICA 12. marca (SITA) – Iniciatíva o tom informuje v tlačovej správe s tým, že nejde o problém vytvorený za posledných niekoľko rokov predchádzajúcej vlády, ale ide o výsledok dlhodobého nepochopenia fungovania lesných ekosystémov zo strany obhospodarovateľov lesa. Prízvukuje, že neexistuje dôkaz, že by kalamitná ťažba dokázala zastaviť šírenie lykožrúta.

Riešením, ktoré podľa iniciatívy potvrdzujú aj výsledky lesníckeho výskumu, je vrátiť lesom ich prírodný charakter, pričom začiatkom tohto procesu by mohlo byť ponechanie podstatnej časti postihnutých území bez plošnej kalamitnej ťažby. „V lesoch, ktoré sú dlhodobo bez zásahov človeka, alebo tam, kde tieto zásahy boli iba mierne, kalamity podobných rozmerov nepozorujeme, čo je jednoznačným dôkazom toho, že tristoročné lesnícke tradície v žiadnom prípade nie sú nadradené nad stovky miliónov rokov trvajúci evolučný vývoj lesov.” hovorí Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Iniciatíva pripomína, že v súčasnosti čelíme bezprecedentnej klimatickej zmene, ktorá už niekoľko desaťročí výrazne ovplyvňuje aj lesné ekosystémy. „Rozsiahla plošná kalamitná ťažba v okolí Čierneho Balogu bohužiaľ môže šírenie lykožrúta ešte zrýchliť a spôsobiť celú radu ďalších problémov. Skúsenosť ukazuje, že ak sa v podobných podmienkach začne neuvážene a plošne ťažiť, gradácia lykožrúta sa ešte podporí,“ konštatuje Kameniar.

Aktivisti tiež pripomínajú, že ak sa v priebehu niekoľkých rokov vyťaží celá plocha miestnych smrekových lesov, môže to znamenať pre región veľké riziko. Zväčšujúce sa klimatické extrémy v kombinácií s vyrúbanými povodiami môžu ohroziť okolité obce povodňami a priniesť suchá rozmerov, aké oblasť dosiaľ nezažila. Nedokážu tomu zabrániť ani technické opatrenia, ktoré naznačil minister Takáč. Rovnako sa nijako nezabráni vyschnutiu smrekových monokultúr v CHKO Poľana. Tento proces je nezvratný a bude prebiehať bez ohľadu na prijaté opatrenia, nanajvýš sa môže o niekoľko rokov oddialiť.

„Plošné odstraňovanie stromov by bolo obrovskou chybou a zahodením riešenia do koša. Apelujeme na ministra, aby k riešeniu vzniknutej situácie prizval aj vedcov z odborov ekológie, predovšetkým ekológie lesa, hydrológie či klimatológie, a rovnako aj odborníkov z mimovládnych organizácií. V prípade jednostranného uprednostnenia ťažby dreva hrozia podľa nášho názoru regiónu povodne a zhoršovanie sa ekologickej situácie v regióne, ktorá sa negatívne prejaví na turizme ale aj kvalite života miestneho obyvateľstva,” upozorňuje Kameniar.

O vážnej situácii súvisiacej s podkôrnikovou kalamitou v čiernobalockých lesoch informoval v pondelok 11. marca minister Takáč spolu s predstaviteľmi Lesy SR priamo v Čiernom Balogu. Hovoril, že ak sa nezačnú vykonávať rýchle opatrenia, tak je ohrozených až 10 mil. kubických metrov porastov. Lesníci sú podľa generálneho riaditeľa Tibora Menyharta nachystaní urobiť vodozádržné aj protipovodňové opatrenia, aby funkcia lesa, ktorá tu doteraz bola, bola naďalej zabezpečovaná a občania Čierneho Balogu neboli nejakým spôsobom ohrození alebo obmedzení.


Szerző hozzájárulásai SITA
Érdekelhetné Önt
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
  • Zlatý rok drevárov s rekordným ziskom i novými posilami

    Slovenské drevárstvo sa dlho nevedelo pozviechať z krízového prepadu, posledných pár rokov však rastie veľmi dynamicky.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.